H
habit:                momeseno,
(habitude)
haggle (to): kokakola, (marchander)
haggle (to): kokakola, (marchander)
hail:      kobénga
hair:      nsúki
half:      ndámbo, káti 
hall:      (salle, hall)
halt:      (arrêt)
hammer:          ebételi, (marteau)
hand:                lobóko
handicap:         (handicap)
handkerchief:   (mouchoir)
handle:             (poignée)
handsome:                   kitóko
handwriting:     nkomá, (écriture)
hang to:            kotíya,
(suspendre)
hanger:             (cintre,
portemanteau)
happen to:                   
koleka, kosalama
happy (to be):   kozala na esengo 
harass (to):       kotungisa,
(harceler, tourmenter)
harbour:           (port)
hard:                 makási, (dur)
harm:   mabé, (mal, tort)
hare:                 (lièvre)
harmony:          (harmonie)
harsh:   mabé, (dur, sévère)
harvest (to):     kobúka, kolóna
haste:   mbángu-mbángu, (hâte)
hat:                   chapeau
hate (to):          koyina
have (to): kozala na
have (to): kozala na
haven:  (port)
haze:                 lompémbé,
(brume)
head:                motó, motú
hear (to):          koyóka
hearing:            (audition,
audience)
heart:   motéma
heat:                 móto,
(chaleur)
height:  molaí, (taille, hauteur)
heir:                  mosangoli,
(héritier)
hello:                mbóte, losáko
help: lisalisi, (aide)
help: lisalisi, (aide)
hepatitis:          hépatite
herd:                 etónga
here:                 áwa
hernia:  hernie
hers: yayé
hers: yayé
herself:             yé móko
hesitate (to):    (hésiter)
hide (to):          kobómba
hide (to) oneself:                     
kobómbana
high (adv):        molaí
him:                  yé
himself:            yé móko
his:                    yayé
hit:                   (succès)
hit (to): kobéta, (frapper; atteindre)
hit (to): kobéta, (frapper; atteindre)
hole:                 lidusú, libúlú
holiday: (congé), (vacances)
holiday: (congé), (vacances)
home:   ndáko
honest:             (honnête)
hook: ndóbo
hook: ndóbo
hope:                elíkya
hope (to):         kozala na elíkya
hospital: lopitálo
hospital: lopitálo
hot:                   móto
hotel:                otél, (hotel)
hour:                 ngonga, ntángo 
house:   ndáko
housework:       mosala ya ndáko
how:                 ndenge nini, bóní
how much:       ntálo bóní
hundred:           nkámá
hurry (to):         kotámbola nokí, sála nokí
hurry (up): támbola nokí, sála nokí
hurry (up): támbola nokí, sála nokí
hurt (to):           kozokisa
hurt (to be): kozoka
hurt (to be): kozoka
hygiene:          (hygiène)
ice:                   (glace)
idea:                 likanisi, (idée)
identification:   (identification)
identity:            (identité)
identity card:    (carte d’identité)
idle (to be): kozanga mosála, goígoí, (sans occupation; paresseux)
if:                      sókí
ill:                     moto ya
maládi, to be ill: kobéla, kozala maladi
illegal: illégal
illegal: illégal
illness:  bokono, maládi
image:  elíli, (image)
imitate (to):      komekola, (imiter) 
immediately:    sikóyo, sikáwa
immigrant:       (immigrant, immigré)
immigrate (to):            kokende
kofánda na mbóka mosúsu, (immigrer) 
immune:           (immunisé;
immunitaire) 
impolite:           (impoli)
important:        (important)
impossible:       (impossible)
in:                     na, na nkáti
infirmity: bokono
inform (to): koyébisa, kosangela
inject (to): kotúba ntonga
infirmity: bokono
inform (to): koyébisa, kosangela
inject (to): kotúba ntonga
injure (to):                   
kozokisa
instruct (to): kotéya, kolakisa, koyékwisa
instruction: litéya, lilako
insult (to): kofínga
instruct (to): kotéya, kolakisa, koyékwisa
instruction: litéya, lilako
insult (to): kofínga
insurance:                   
(assurance)
intact (is -):       ebébi te,
(intact)
intelligence:     mayéle, bwánya
intention: mokáno, (intention)
internet: internet
intention: mokáno, (intention)
internet: internet
interpret (to):   kobóngola,
kointerpreté, (interpréter)
interpreter: mobóngoli, interprète
interpreter: mobóngoli, interprète
interrupt (to):   kokata,
(interrompre), (déranger)
interview: intervíu, (interview)
interview: intervíu, (interview)
intimate:                     
(intime)
into:                  na nkáti, na
introduce (to):  kokótisa, koyíngisa; kopresenté
(présenter)
introduce (to) oneself:                        kosepresenté
(se présenter)
inundate (to): kozindisa
inundate (to): kozindisa
invite (to):                   
kobyánga, koinvité, (inviter)
iron:                  ebendé, (iron
for clothes): félo, (fer à repasser)
iron (to):           korepasé, (repasser)
is (he, she): azali, (it is: ezali)
is (he, she): azali, (it is: ezali)
isle:                   esanga, eténi ya
mabelé na káti ya ebale, (île)
isolated (to be):            kozala na
moto té pembéni, (isolé)
issue:                (question, problème; numéro de parution)
it:          yé
itchy:                mokosa
its:                    yayé
itself:                yé móko
ivory:                mopáti, (ivoire)
J
jacket: (veste, jaquette; couverture d’un livre)
jail: bolóko, (prison)
January: sánza ya libosó
javelin: likongá
jaw:                  mbángá,
(mâchoire) 
jealous (to be):             kozala na
zúwa, (jaloux)
jeans:    jean
jewel:  (bijou)
job: mosála
job: mosála
join (to):           kosangisa,
(joindre)
joint:                 (articulation)
joke:                 (plaisanterie)
journalist:         (journaliste)
journey:            (voyage, trajet)
joy: esengo, nsáí
joy: esengo, nsáí
journey:            mobémbo
judge (to): kosámbisa
judge: zúzi
judgement: (jugement)
judge (to): kosámbisa
judge: zúzi
judgement: (jugement)
judo:                 (judo)
jug:                   lobéki, (pot,
cruche)
juice:    masanga ya sukáli
July:                  sánza ya sambo
jump (to):         kopumbwa
jumper:            (pull-over)
June:                 sánza ya motoba
jungle: zámba
jungle: zámba
junior:   léki, (junior)
junk:     ezánga ntína, (camelote)
jury:                 (jury) 
just (before, after):      (juste avant, après)
just (person): mosémbo, moyêngêbêne
just (person): mosémbo, moyêngêbêne
justice:  bosémbo
justification:     (justification)
justify (to):                    (justifier)
K
keen (to be): kolinga míngi, (être plein d’enthousiasme)
keen (to be): kolinga míngi, (être plein d’enthousiasme)
keep (to):          kobómba
keeper: mobáteli
keeper: mobáteli
kettle:   nzúngu, (bouilloire)
key:                   fungóla
keyboard:         (clavier)
kid:                   mwána
kidnap (to):       komema, (enlever)
kidney:  mombuka, (rein)
kill (to):             koboma, kobarré
killer:                mobomi
kilogramme:    (kilogramme)
kilometre:        (kilomètre)
kind:                 (gentil, gentile)
king: mokonzi
king: mokonzi
kingdom:          bokonzi
kiosk:    ligabló, (kiosque)
kiss (to):            (baiser)
kit:                    (trousse; equipement, materiel)
kitchen:            kikúku, makusa
knee:          libólóngó
kneel (to):         kofúkama
knife:                mbelí
knit (to):           (tricoter)
knock (to): kobéta
knot: litingá, (noeud)
know (to): koyéba
knock (to): kobéta
knot: litingá, (noeud)
know (to): koyéba
knowledge: (savoir, connaissance)
known: eyébani [used for a thing], ayébani [for a person]
known: eyébani [used for a thing], ayébani [for a person]
L
label: elembo, nkomá, (étiquette; marque)
label: elembo, nkomá, (étiquette; marque)
laboratory [or lab]:      (laboratoire)
labour:  mosála, ntángo ya kobóta (travail;
accouchement)
lace:                 nsinga ya sapátu, (lacet)
lack:                  bozangi, (manque)
lack (to):           kozanga
ladder: ebuteli
lady: madam (madame)
ladder: ebuteli
lady: madam (madame)
lamb:                mpatá, mwána mémé
lame: tengú, (boiteux)
lame: tengú, (boiteux)
lamp:                mwínda
land:                 mbóka, mabelé
language:         lokóta, monoko
lap:                   (genoux; tour
de piste)
laptop:  (ordinateur portable)
last: ya nsúka
last: ya nsúka
late (to be):      kozala na retard
later:                nsima
laugh (to):        koseke
laundry: (blanchisserie); to do the laundry: kosokola bilambá
laundry: (blanchisserie); to do the laundry: kosokola bilambá
law:                  mobéko, (droit)
lawyer:             avocat 
lazy:                  goigóí,
(paresseux)
lead (to):          koyángela, kokumba, komema 
leader: moyángeli, mokonzi, (leader)
leaf: lokásá
leader: moyángeli, mokonzi, (leader)
leaf: lokásá
leaflet:  (tract, broschure, prospectus)
leak:                 (fuite d’eau, fente, fissure)
lean:                 ya kokonda, (mince)
lean (to): (s’appuyer, compter sur)
leap: (saut, bond)
learn (to): koyékola
learner: moyékoli
least (at): (au moins)
lean (to): (s’appuyer, compter sur)
leap: (saut, bond)
learn (to): koyékola
learner: moyékoli
least (at): (au moins)
leave (to):         kolongwa, kotíka
leisure: (loisir)
leisure: (loisir)
lemon:  ndímo, (citron)
lesson:  litéya
let (to):             kotíka
letter:   monkandá, mokandá
library: bibliotek, (bibliothèque)
library: bibliotek, (bibliothèque)
licence:             (permis, licence,
redevance) 
life:                   bomoí
light:                 mwínda
like (to):            kolinga
listen (to):         koyóka; koyókela
little:                 moké, mwâ
live (to):            kozala na bomoí
live: (en direct)
live: (en direct)
load:                 (charge, chargement, cargaison)
local:                ya pembéni, local
lock (to):           kokanga na fungóla
long: ya molaí
long: ya molaí
look:                 ndéngé, loléngé
look after (to):  kokéngele
look at (to):      kotála
look like (to):    kozala lokóla
loosen (to):       kokangola, (desserer, défaire)
Lord: Nkóló
lorry: motúka monéne, (camion)
lose (to): kobúngisa
loser: (perdant)
loss: (perte)
Lord: Nkóló
lorry: motúka monéne, (camion)
lose (to): kobúngisa
loser: (perdant)
loss: (perte)
lot (a lot of):     ebelé; a lot of friends: baninga ebelé
love (to): kolinga
love (to): kolinga
love:                 bolingo
lover:                (amoureux)
loving:  kozala na bolingo
luck:                 (chance)
lucky:    kozala na chance
luggage:           bilóko, (bagages)
lukewarm:        (tiède)
lunch: biléi ya midi
lunch: biléi ya midi
lung:                 mompúlúlú,
(poumon)
M
machine: masíni, (machine)
mad: libómá; elémá
machine: masíni, (machine)
mad: libómá; elémá
made:   esálama
magnificent:     kitóko
majority:          ebelé, (majorité)
make (to):        kosála, kokela
male:                ya mobáli
man: moto, motu
man: moto, motu
manager:         mokonzi
manner:           ndéngé, loléngé,
motíndo
many:   ebelé, míngi
map:                 (plan, carte)
March:             sánzá ya mísáto,
(mars)
market:            zándo, wénze,
(marché)
marriage:         libála, likwéla, (mariage)
marry (to):       kobála, kobálana,
kokwéla, kokwélana 
mash (to): koníka, kotúta; mashed potatoes: tomáti ya koníka
mash (to): koníka, kotúta; mashed potatoes: tomáti ya koníka
mason:             motóngi ba ndáko,
(maçon)
mass:    mísa, (messe)
massage:          (massage)
master:             mokonzi
maternity:        esíká basi babótaka,
(maternité)
mathematics:   (mathématiques)
matter: likambo, (matière; question); what’s the matter?: elóko nini?
mattress:          matelá, (matelat) 
May:                 sánzá ya mítáno,
(mai)
maybe: tángo mosúsu, tángu mosúsu
maybe: tángo mosúsu, tángu mosúsu
mayor:  (maire) 
me:       ngáí
meal:                biléi, bilóko ya
kolíya
mealtime: tángo ya kolíya
mean (to): kolakisa; it means: elakisí
meaning: ntína, (signification)
mealtime: tángo ya kolíya
mean (to): kolakisa; it means: elakisí
meaning: ntína, (signification)
means:             (moyens); by means of: na nzelá ya 
meantime:       (entre-temps, pendant
ce temps)
measles:           (rougeole)
measure:          (mesure)
measure (to): (mesurer)
measure (to): (mesurer)
medal:  (médaille)
media:  (media)
medicine:         (médecine)
meet (to):         kokútana, koyangana; kokúta
meeting: bokútani, likita
melon: (melon)
meeting: bokútani, likita
melon: (melon)
member:          (membre)
memory:          (mémoire, souvenir)
mend (to):        kobamba,
(raccomoder)
menu:   (menu), (carte)
mercy:  (pitié, miséricorde)
merry:  esengo, (gai, joyeux)
mess:    (désordre, saleté, pagaille)
message:          etíndá
messenger: ntómá
messenger: ntómá
midday:            (midi)
middle:             káti, ntéi
midnight:          (minuit)
mighty:             na ngúyá 
mild:                (doux, léger, modéré)
militant:           (militant)
military:           (militaire)
milk:                 míliki
million:             milió, (million)
mind:                bongó, motó, likanisi, (esprit; tête; avis, opinion)
mine:                ya ngáí, na ngáí
mine:                (mine)
minister:           (ministre)
minority:          moké, (minorité)
mint:                 (menthe)
minute:             miníti, (minute)
miracle:            likámwisi
mirror:             talatála
misbehave (to):            kotámbola malámu té
miserable:        mpási, pási
miss (to):          kozánga, (manquer, rater) 
mission:            (mission)
mist:                 (brume)
mistake:           libunga, zíko, (erreur)
mix (to): kosangisa
mix (to): kosangisa
mixed:  ya kosangisa
mock to: kotsiola, koseke
mock to: kotsiola, koseke
model:  (modèle) 
modern:           (moderne)
modify (to):      (modifier)
moisture:          humidité
moment:          ntángo, ngonga
Monday:           mokolo ya libosó
money: mbóngo, mosolo
money: mbóngo, mosolo
monkey:           likáko, makáko, nkéma
monotonous:    (monotone)
monster:           (monstre)
month:  sánzá
monument:                  monimá, (monument)
mood:   (humeur, disposition)
moon:   sánzá
moral:  (morale)
morale:            (moral)
more: míngi
more: míngi
morning:          ntóngó, tóngó
mortal:             mowéyi, ya mowéyi
mosquito:         ngungi
most:                míngi koleka
mother:            mamá
mother-in-law:             mamá bokiló
motion:             (mouvement; geste; motion)
motivate (to): (motiver)
motivate (to): (motiver)
motivation:                  (motivation)
motive:             ntína, (motif)
motor:  (moteur)
motorway:        (autoroute)
mountain:         ngómba
mourn (to):                   kolela, (pleurer, lamenter)
mouse:             mpúku, mpóko
mouth:  monoko
move (to):        koningana, (bouger)
movement: (mouvement)
Mr:       Mesíe, (Monsieur) 
Mrs: Madami, (Madame)
Ms: Mademwázel, elengé mwási, (Mademoiselle)
much: míngi, ebelé
Mrs: Madami, (Madame)
Ms: Mademwázel, elengé mwási, (Mademoiselle)
much: míngi, ebelé
mud:                 potopóto 
mum:    mamá
murder (to):     koboma, kobarré
murderer:        mobomi
muscle:             (muscle)
museum:          (musée)
mushroom:       liyebó
music:   mizíki
musician:          moyémbi
Muslim:            mizilmá, (musulman)
must:                ilifó, (il faut)
mute: baba
mute: baba
my:                   na ngáí, ya ngáí
myself:             ngáí moko 
mystery:           mobómbano
N
nail:      linzáka 
naked:  bolúmbulú, motákalá
name: nkómbó, kómbó
name: nkómbó, kómbó
nap:      (sieste)
napkin:             elambá ya mésa
nasty:    mabé
nation:  (nation)
nationality:       (nationalité)
nature:             (nature)
naughty:           mabé, (méchant, désobéissant)
navel:   motolú
navigate (to):   kosála mobémbo na
masúwa, konaná, (naviguer)
near:                 mpembéni,
pembéni
nearby:             penepene
nearly:  mbele, etíkálákí moké
neat:      (propre, bien tenu, bien rangé)
necessary:        (nécessaire)
neck:                 nkíngó, kíngó
necklace:          (collier) 
necktie:            (cravatte)
need: mpósá, pósá, (besoin)
need: mpósá, pósá, (besoin)
need (to):         kozala na mpósá 
needle: ntonga, tonga
needle: ntonga, tonga
nephew:           (neveu)
nerve:   (nerf)
nervous:           (nerveux)
nest:                 zala
net:                   monyámá,
(filet)
network:           (réseau)
never:   mokolo mókó té, (jamais)
nevertherss:     atá bóngó, kási
new:                 ya sika
news:    nsango, likambo
next:                 oyo alandi (person), oyo elandi (thing)
nice:                 mwána mwási ya ndeko ya mobáli tó ya mwási, (nièce)
niece:   (nièce)
night:    butú
nightmare:       ndóto ya mabé
nine:                 libwá
no:                    té
nobody:            moto mókó té
nod (to):           kondima na motó
noise:    makeléle, lokitó
no more:          lisúsu té
none:                mókó té
nonsense:         bolémá, bozóba
no one:             mókó té, moto mókó
té 
nose:                 zólo
not:                   té
note:                 monkandá, (note)
note (to): kokoma
note (to): kokoma
notebook:         (carnet)
notepad:           (bloc-notes)
notice:  (annonce)
notice (to):  komóna, (remarquer)
nothing:            elóko mókó té
notion: (notion, idée)
notion: (notion, idée)
nourish (to):     koléisa
novel:   (roman)
November:       sánzá ya zómi na mókó, (novembre)
now:                 sikáwa, sikóyo
nowhere:          esíká mókó té
nuisance:          motungisi,
(embêtement); (emmerdeur)
number: motángo
number: motángo
nurse:   moto óyo alengelaka bato ya
maladi, (infirmier)
nursery:            (crèche, garderie,
école maternelle
nut:                   ndiká
nylon:   niló, (nylon)
Next part of the basic English-Lingala Dictionary: from O to T


 
No comments:
Post a Comment