Monday 21 March 2016

ENGLISH LINGALA DICTIONARY - FROM H TO N


H

habit:               momeseno, (habitude)
haggle (to): kokakola, (marchander)
hail:     kobénga
hair:     nsúki
half:     ndámbo, káti
hall:     (salle, hall)
halt:     (arrêt)
hammer:         ebételi, (marteau)
hand:               lobóko
handicap:        (handicap)
handkerchief:  (mouchoir)
handle:            (poignée)
handsome:                  kitóko
handwriting:    nkomá, (écriture)
hang to:           kotíya, (suspendre)
hanger:            (cintre, portemanteau)
happen to:                   koleka, kosalama
happy (to be):  kozala na esengo
harass (to):      kotungisa, (harceler, tourmenter)
harbour:          (port)
hard:                makási, (dur)
harm:  mabé, (mal, tort)
hare:                (lièvre)
harmony:         (harmonie)
harsh:  mabé, (dur, sévère)
harvest (to):    kobúka, kolóna
haste:  mbángu-mbángu, (hâte)
hat:                  chapeau
hate (to):         koyina
have (to):   kozala na
haven: (port)
haze:                lompémbé, (brume)
head:               motó, motú
hear (to):         koyóka
hearing:           (audition, audience)
heart:  motéma
heat:                móto, (chaleur)
height: molaí, (taille, hauteur)
heir:                 mosangoli, (héritier)
hello:               mbóte, losáko
help:                lisalisi, (aide)
hepatitis:         hépatite
herd:                etónga
here:                áwa
hernia: hernie
hers:                yayé
herself:            yé móko
hesitate (to):   (hésiter)
hide (to):         kobómba
hide (to) oneself:                     kobómbana
high (adv):       molaí
him:                 yé
himself:           yé móko
his:                   yayé
hit:                  (succès)
hit (to):            kobéta, (frapper; atteindre)
hole:                lidusú, libúlú
holiday:           (congé), (vacances)
home:  ndáko
honest:            (honnête)
hook:               ndóbo
hope:               elíkya
hope (to):        kozala na elíkya
hospital:          lopitálo
hot:                  móto
hotel:               otél, (hotel)
hour:                ngonga, ntángo
house:  ndáko
housework:      mosala ya ndáko
how:                ndenge nini, bóní
how much:      ntálo bóní
hundred:          nkámá
hurry (to):        kotámbola nokí, sála nokí
hurry (up):       támbola nokí, sála nokí
hurt (to):          kozokisa
hurt (to be):     kozoka
hygiene:          (hygiène)

Rgoma Pictures
I

I:                      ngáí
ice:                  (glace)
idea:                likanisi, (idée)
identification:  (identification)
identity:           (identité)
identity card:   (carte d’identité)
idle (to be): kozanga mosála, goígoí, (sans occupation; paresseux)
if:                     sókí
ill:                    moto ya maládi, to be ill: kobéla, kozala maladi
illegal: illégal
illness: bokono, maládi
image: elíli, (image)
imitate (to):     komekola, (imiter)
immediately:   sikóyo, sikáwa
immigrant:      (immigrant, immigré)
immigrate (to):           kokende kofánda na mbóka mosúsu, (immigrer)
immune:          (immunisé; immunitaire)
impolite:          (impoli)
important:       (important)
impossible:      (impossible)
in:                    na, na nkáti
infirmity:         bokono
inform (to):                 koyébisa, kosangela
inject (to):                   kotúba ntonga
injure (to):                   kozokisa
instruct (to):    kotéya, kolakisa, koyékwisa
instruction:                  litéya, lilako
insult (to):                    kofínga
insurance:                   (assurance)
intact (is -):      ebébi te, (intact)
intelligence:    mayéle, bwánya
intention:                     mokáno, (intention)
internet:                      internet
interpret (to):  kobóngola, kointerpreté, (interpréter)
interpreter:                 mobóngoli, interprète
interrupt (to):  kokata, (interrompre), (déranger)
interview:                    intervíu, (interview)
intimate:                     (intime)
into:                 na nkáti, na
introduce (to): kokótisa, koyíngisa; kopresenté (présenter)
introduce (to) oneself:                        kosepresenté (se présenter)
inundate (to):  kozindisa
invite (to):                   kobyánga, koinvité, (inviter)
iron:                 ebendé, (iron for clothes): félo, (fer à repasser)
iron (to):          korepasé, (repasser)
is (he, she):      azali, (it is: ezali)
isle:                  esanga, eténi ya mabelé na káti ya ebale, (île)
isolated (to be):           kozala na moto té pembéni, (isolé)
issue:               (question, problème; numéro de parution)
it:         yé
itchy:               mokosa
its:                   yayé
itself:               yé móko
ivory:               mopáti, (ivoire)


J

jacket: (veste, jaquette; couverture d’un livre)
jail:                  bolóko, (prison)
January:           sánza ya libosó
javelin:            likongá
jaw:                 mbángá, (mâchoire)
jealous (to be):            kozala na zúwa, (jaloux)
jeans:   jean
jewel: (bijou)
job:                  mosála
join (to):          kosangisa, (joindre)
joint:                (articulation)
joke:                (plaisanterie)
journalist:        (journaliste)
journey:           (voyage, trajet)
joy:                  esengo, nsáí
journey:           mobémbo
judge (to):       kosámbisa
judge:  zúzi
judgement:      (jugement)
judo:                (judo)
jug:                  lobéki, (pot, cruche)
juice:    masanga ya sukáli
July:                 sánza ya sambo
jump (to):        kopumbwa
jumper:           (pull-over)
June:                sánza ya motoba
jungle: zámba
junior:  léki, (junior)
junk:     ezánga ntína, (camelote)
jury:                 (jury)
just (before, after):     (juste avant, après)
just (person):   mosémbo, moyêngêbêne
justice: bosémbo
justification:    (justification)
justify (to):                   (justifier)


K

keen (to be):    kolinga míngi, (être plein d’enthousiasme)
keep (to):         kobómba
keeper:            mobáteli
kettle:  nzúngu, (bouilloire)
key:                  fungóla
keyboard:        (clavier)
kid:                  mwána
kidnap (to):      komema, (enlever)
kidney: mombuka, (rein)
kill (to):            koboma, kobarré
killer:               mobomi
kilogramme:   (kilogramme)
kilometre:       (kilomètre)
kind:                (gentil, gentile)
king:                mokonzi
kingdom:         bokonzi
kiosk:   ligabló, (kiosque)
kiss (to):           (baiser)
kit:                   (trousse; equipement, materiel)
kitchen:           kikúku, makusa
knee:          libólóngó
kneel (to):        kofúkama
knife:               mbelí
knit (to):          (tricoter)
knock (to):       kobéta
knot:     litingá, (noeud)
know (to):        koyéba
knowledge: (savoir, connaissance)
known: eyébani [used for a thing], ayébani [for a person]


L

label:               elembo, nkomá, (étiquette; marque)
laboratory [or lab]:     (laboratoire)
labour: mosála, ntángo ya kobóta (travail; accouchement)
lace:                nsinga ya sapátu, (lacet)
lack:                 bozangi, (manque)
lack (to):          kozanga
ladder: ebuteli
lady:                madam (madame)
lamb:               mpatá, mwána mémé
lame:    tengú, (boiteux)
lamp:               mwínda
land:                mbóka, mabelé
language:        lokóta, monoko
lap:                  (genoux; tour de piste)
laptop: (ordinateur portable)
last:                 ya nsúka
late (to be):     kozala na retard
later:               nsima
laugh (to):       koseke
laundry:           (blanchisserie); to do the laundry: kosokola bilambá
law:                 mobéko, (droit)
lawyer:            avocat
lazy:                  goigóí, (paresseux)
lead (to):         koyángela, kokumba, komema
leader: moyángeli, mokonzi, (leader)
leaf:                 lokásá
leaflet: (tract, broschure, prospectus)
leak:                (fuite d’eau, fente, fissure)
lean:                ya kokonda, (mince)
lean (to):         (s’appuyer, compter sur)
leap:                (saut, bond)
learn (to):        koyékola
learner:           moyékoli
least (at):         (au moins)
leave (to):        kolongwa, kotíka
leisure:            (loisir)
lemon: ndímo, (citron)
lesson: litéya
let (to):            kotíka
letter:  monkandá, mokandá
library:            bibliotek, (bibliothèque)
licence:            (permis, licence, redevance)
life:                  bomoí
light:                mwínda
like (to):           kolinga
listen (to):        koyóka; koyókela
little:                moké, mwâ
live (to):           kozala na bomoí
live:                 (en direct)
load:                (charge, chargement, cargaison)
local:               ya pembéni, local
lock (to):          kokanga na fungóla
long:                ya molaí
look:                ndéngé, loléngé
look after (to): kokéngele
look at (to):     kotála
look like (to):   kozala lokóla
loosen (to):      kokangola, (desserer, défaire)
Lord:                Nkóló
lorry:               motúka monéne, (camion)
lose (to):          kobúngisa
loser:               (perdant)
loss:                 (perte)
lot (a lot of):    ebelé; a lot of friends: baninga ebelé
love (to):          kolinga
love:                bolingo
lover:               (amoureux)
loving: kozala na bolingo
luck:                 (chance)
lucky:   kozala na chance
luggage:          bilóko, (bagages)
lukewarm:       (tiède)
lunch:  biléi ya midi
lung:                mompúlúlú, (poumon)
Rgoma Pictures


M

machine:         masíni, (machine)
mad:                libómá; elémá
made:  esálama
magnificent:    kitóko
majority:         ebelé, (majorité)
make (to):       kosála, kokela
male:               ya mobáli
man:                moto, motu
manager:        mokonzi
manner:          ndéngé, loléngé, motíndo
many:  ebelé, míngi
map:                (plan, carte)
March:            sánzá ya mísáto, (mars)
market:           zándo, wénze, (marché)
marriage:        libála, likwéla, (mariage)
marry (to):      kobála, kobálana, kokwéla, kokwélana
mash (to):        koníka, kotúta; mashed potatoes: tomáti ya koníka
mason:            motóngi ba ndáko, (maçon)
mass:   mísa, (messe)
massage:         (massage)
master:            mokonzi
maternity:       esíká basi babótaka, (maternité)
mathematics:  (mathématiques)
matter: likambo, (matière; question); what’s the matter?: elóko nini?
mattress:         matelá, (matelat)
May:                sánzá ya mítáno, (mai)
maybe:            tángo mosúsu, tángu mosúsu
mayor: (maire)
me:      ngáí
meal:               biléi, bilóko ya kolíya
mealtime:       tángo ya kolíya
mean (to):       kolakisa; it means: elakisí
meaning:         ntína, (signification)
means:            (moyens); by means of: na nzelá ya
meantime:      (entre-temps, pendant ce temps)
measles:          (rougeole)
measure:         (mesure)
measure (to):  (mesurer)
medal: (médaille)
media: (media)
medicine:        (médecine)
meet (to):        kokútana, koyangana; kokúta
meeting:          bokútani, likita
melon: (melon)
member:         (membre)
memory:         (mémoire, souvenir)
mend (to):       kobamba, (raccomoder)
menu:  (menu), (carte)
mercy: (pitié, miséricorde)
merry: esengo, (gai, joyeux)
mess:   (désordre, saleté, pagaille)
message:         etíndá
messenger:     ntómá
midday:           (midi)
middle:            káti, ntéi
midnight:         (minuit)
mighty:            na ngúyá
mild:                (doux, léger, modéré)
militant:          (militant)
military:          (militaire)
milk:                míliki
million:            milió, (million)
mind:               bongó, motó, likanisi, (esprit; tête; avis, opinion)
mine:               ya ngáí, na ngáí
mine:               (mine)
minister:          (ministre)
minority:         moké, (minorité)
mint:                (menthe)
minute:            miníti, (minute)
miracle:           likámwisi
mirror:            talatála
misbehave (to):           kotámbola malámu té
miserable:       mpási, pási
miss (to):         kozánga, (manquer, rater)
mission:           (mission)
mist:                (brume)
mistake:          libunga, zíko, (erreur)
mix (to):          kosangisa
mixed: ya kosangisa
mock to:          kotsiola, koseke
model: (modèle)
modern:          (moderne)
modify (to):     (modifier)
moisture:         humidité
moment:         ntángo, ngonga
Monday:          mokolo ya libosó
money:            mbóngo, mosolo
monkey:          likáko, makáko, nkéma
monotonous:   (monotone)
monster:          (monstre)
month: sánzá
monument:                 monimá, (monument)
mood:  (humeur, disposition)
moon:  sánzá
moral: (morale)
morale:           (moral)
more:  míngi
morning:         ntóngó, tóngó
mortal:            mowéyi, ya mowéyi
mosquito:        ngungi
most:               míngi koleka
mother:           mamá
mother-in-law:            mamá bokiló
motion:            (mouvement; geste; motion)
motivate (to):  (motiver)
motivation:                  (motivation)
motive:            ntína, (motif)
motor: (moteur)
motorway:       (autoroute)
mountain:        ngómba
mourn (to):                  kolela, (pleurer, lamenter)
mouse:            mpúku, mpóko
mouth: monoko
move (to):       koningana, (bouger)
movement: (mouvement)
Mr:      Mesíe, (Monsieur)
Mrs:     Madami, (Madame)
Ms:      Mademwázel, elengé mwási, (Mademoiselle)
much:  míngi, ebelé
mud:                potopóto
mum:   mamá
murder (to):    koboma, kobarré
murderer:       mobomi
muscle:            (muscle)
museum:         (musée)
mushroom:      liyebó
music:  mizíki
musician:         moyémbi
Muslim:           mizilmá, (musulman)
must:               ilifó, (il faut)
mute:   baba
my:                  na ngáí, ya ngáí
myself:            ngáí moko
mystery:          mobómbano


N

nail:     linzáka
naked: bolúmbulú, motákalá
name:  nkómbó, kómbó
nap:     (sieste)
napkin:            elambá ya mésa
nasty:   mabé
nation: (nation)
nationality:      (nationalité)
nature:            (nature)
naughty:          mabé, (méchant, désobéissant)
navel:  motolú
navigate (to):  kosála mobémbo na masúwa, konaná, (naviguer)
near:                mpembéni, pembéni
nearby:            penepene
nearly: mbele, etíkálákí moké
neat:      (propre, bien tenu, bien rangé)
necessary:       (nécessaire)
neck:                nkíngó, kíngó
necklace:         (collier)
necktie:           (cravatte)
need:               mpósá, pósá, (besoin)
need (to):        kozala na mpósá
needle:            ntonga, tonga
nephew:          (neveu)
nerve:  (nerf)
nervous:          (nerveux)
nest:                zala
net:                  monyámá, (filet)
network:          (réseau)
never:  mokolo mókó té, (jamais)
nevertherss:    atá bóngó, kási
new:                ya sika
news:   nsango, likambo
next:                oyo alandi (person), oyo elandi (thing)
nice:                mwána mwási ya ndeko ya mobáli tó ya mwási, (nièce)
niece:  (nièce)
night:   butú
nightmare:      ndóto ya mabé
nine:                libwá
no:                   té
nobody:           moto mókó té
nod (to):          kondima na motó
noise:   makeléle, lokitó
no more:         lisúsu té
none:               mókó té
nonsense:        bolémá, bozóba
no one:            mókó té, moto mókó té
nose:                zólo
not:                  té
note:                monkandá, (note)
note (to):         kokoma
notebook:        (carnet)
notepad:          (bloc-notes)
notice: (annonce)
notice (to):  komóna, (remarquer)
nothing:           elóko mókó té
notion: (notion, idée)
nourish (to):    koléisa
novel:  (roman)
November:      sánzá ya zómi na mókó, (novembre)
now:                sikáwa, sikóyo
nowhere:         esíká mókó té
nuisance:         motungisi, (embêtement); (emmerdeur)
number:          motángo
nurse:  moto óyo alengelaka bato ya maladi, (infirmier)
nursery:           (crèche, garderie, école maternelle
nut:                  ndiká
nylon:  niló, (nylon)



Next part of the basic English-Lingala Dictionary: from O to T  

No comments:

Post a Comment