Sunday 20 March 2016

ENGLISH LINGALA DICTIONARY - FROM A TO G


Rgoma Pictures
BASIC DICTIONARY


A

a: móko
to abort: kolongola zemi
about: mpo na, oyo etalí, (concernant)
absent: kozala té, kozala absá, (absent)
to accept: koyamba
accident: aksidá, (accident)
ache: mpási, pási, bolózi, (douleur)
achieve (to): kokoka
address: adresi (adresse); your address: esíká ofándaka 
to admire: kokumisa
advice: lilako, (conseil)
to advise: kopesa tolí, (conseil)
to affect: kobébisa
affected: ya kobeba
African: motu ya Afrika, (Africain)
after: nsima
afternoon: mpókwa
ago: elekí
to agree: kondima
all: nyónso, niónso
always: kaka, mikolo niónso
amusement: lisano
and: na, mpé
anger: nkándá, nkele
angry: kozala na nkándá; to get angry: koyóka nkándá
another: mosúsu
answer: eyano
to answer: koyanola, kozóngisa
anything: eloko nionso
apartment: ndako, apartema, (apartement)
to appear: komónana, kobíma, kobimela
apple: mbálá, libengé, (pomme)
appointment: randevu, (rendez-vous)
April: sánzá ya minéi, (avril)
area: mboka, esíká, (zone), (quartier)
area code: code ya mboka
to arrange: kobongisa
artery: mosísa ya monéne, (artère)
artist: (artiste)
ashamed (to be): koyoka nsóni
assistant: (assistant)
Assurance: (assurance)
asthma: (asthme)
astonishment: bokamwi
Rgoma Pictures
asylum: ngunda, azile
association: lisangá
attack: (attaque), (crise)
available: (disponible)
avenue: aveni, (avenue)
avoid (to): koevité, (eviter)
awake (to be): kozala ya kolamuka
aware (of): (conscient de)
away (far): mosíká
awful: ya mabé mpenza, (horrible)


B

Baby: bébé
baby food: biléi ya bébé
back: mokongo
back pain: mpási ya mokongo
banana: likémba, etabe
bank: bank, (banque)
bank (river): libóngó
basket: ekoló
to be: kozala
beat (to): kobéte, kobéta
beautiful: kitóko
beauty: bonzénga, kitóko
because: mpô na
bed: mbéto
bedroom: elalelo, súku, (chambre)
beef: ngómbé
beg (to): kosénge; (mendier); (supplier),(implorer)
to behave: kotámbola
behaviour: etámboli
to believe: koyamba, kondima
best: malámu ya koleka
better: malámu míngi
bible: biblíya
bicycle (bike): veló, nkínga
big: monéne
bill: faktir (facture)
birth: mbótama
birthday: aniversele (anniversaire)
to bite: koswâ
black: moyíndo, moíndo
bladder: (vessie)
to bleed: kobíma makilá
blind: motu akúfá míso
blood: makilá
blue: bulé, (bleu)
boat: bwáto
body: nzóto
bone: mokúwa
to book: kobómba, koreservé, (reserver)
book: búku
boss: mokonzi, (patron)
bottle: molangi
bottom: masókó; na nsé, (fond)
boy: elengé mobáli
brain: bongó
bread: lípa
to break: kobúka
breakfast: biléi ya ntóngó, peti déjené, (petit déjeuner)
breast: libéle
breath: mpéma, péma
to breathe: kopéma
brother: ndeko ya mobáli; big brother: kulutu; little brother: léki
brown: (marron), (brun)
bump: litútú, (bosse)
burn (to): kotumba, kozíkisa, kozíka
burst (to): (exploser); to burst out laughing: kobúkana na koséke
to bury: kokunda
bus: bísi, (bus)
bush: zámba

business: mombóngó, bizines, (commerce)
busy: okipé, (occupé)
but: kási
butcher: buché, (boucher)

butter: manteka
buttock: masókó

button: butó, (bouton)
to buy: kosómba
by: epai ya; mpo na
bygone: óyo eleka


C

calendar: manáka, Kalandriyé, (calendrier)
calm: kímíá
to calm down: kokitisa motéma, kozala na kímíá
can: kokóka
can: linzanza
capital (city): kapital, (capitale)
car: mótuka
to care: kolengela, kosokipé (s’occuper)
careful: kéba
careful (to be): kozala na ángelé, kozala na bokébi
caring (to be): kozala na motema, ngolu, affektion (affection)
cassava: mpondú, pondú                  
central (station): (gare centrale)
century: eleko ya ba mbula nkáma, (siècle)
certainly: sôló
to change: kobóngola, kochangé, (changer)
change: (changement)
cheap: ntálo moké
cheese: (fromage)
child: mwána
chips: mbala ya kokalinga
to choose: kopono, kopona
Christ: Klisto, Kristo
cider: vino ya ba mbala
cigarette: cigareti (cigarette), chimbok
city: mbóka, engúmba, ville
claw: lóngóngó; linzáka
to close: kokanga, koziba
close: penepene, pembéni
clothe: elambá
coat: (manteau)
coffee: kafé, káwa
coffee pot: mbilíka
coffin: epomba
cold: mpío, malíli; miyoyo, (rhume)
college: (collège)
comb: kisanóla
to come: koyâ; come on!: bóní kó
to come together: koyangana
common: esálemaka míngi, (courant), (fréquent)
commons: ba representants na chambre móko ya parlement
community: lisangá
company: (compagnie)
complaint: (plainte), (réclamation)
concert: (concert)
confession: ntúbélá
convenient (to be): kolongobana
to confine oneself: koselimité, (se limiter), koseconfiné (se confiner)
consolation: libóndi
consultant: moyébi míngi, (spécialiste), (expert)
contact: kontakte, (contact)
to continue: kokóba, kocontinué, (continuer)
to cook: kolámba
copy: Kopi, (copie)
cost: ntálo
cotton: likutu, (coton)
cough: kosúkosú
to cough: kokosola
country: mokili, mbóka, (pays)
countryside: (campagne)
course (classes): kur, (cours)
court: tribinale, (tribunal)
crane: zéki
cream: (crème)
to create: kosála, kozalisa
creature: ekelámo
to cross: kokátisa
cup: kópo
cure: libíkisi
current: (courant); (actuel, en cours)
to cut: kokáta
cut (wound, surgery): mpota, (coupure); (incision)
cut (hairstyle): modele ya ba nsúki, (coupe)
cut (reduction): (réduction)


D

damage: degá, (dégâts)
danger: likámá, (danger)
dangerous: (dangereux)
dark: molíli
day: mokolo, mói
day before yesterday: lóbí óyo elekáki
dead: mowéi; to be dead: kokúfa

deadline: mokolo ya nsúka, (délai), (date limite)
deaf: ayókaka té, akúfa matói
death: liwâ

to decide: kozwa mokáno; to decide an issue: kokáta likambo
decision: mokáno

to defend: kopekisa, kodefendre (défendre); kolobela
defend oneself: kosefendre
delay: (retard)
dentist: (dentiste)

depressing: (déprimant), elembisaka, ebayisaka (décourageant)
depression: (déprime), (dépression)

deserve: komérité, (mériter)
diabetes: (diabète)
diarrhea: libumu ezali koleka, (diarrhée)
to die: kokúfa, kowâ
diet: (régime alimentaire)

difficult: pási
to dig: kotímola

dinner: diner
disabled person: (handicapé), (invalide)
disease: bokono, maládi

dismiss: kobengana; kolóngola
disorder: mobúlú, potopóto

disturb: kotungisa, koderangé (déranger)
dizziness: kizunguzúngu
dizzy (to be): kozala na kizunguzúngu, (vertige)

to do: kosála
doctor: mónganga, dokotólo, (docteur)
document: dokimá, (document)
dog: mbwá
door: ezibeli, (porte)
doubt: ntembe, tembe
to doubt: kobéte ntembe

down: na nsé
dream: ndóto

to dress: koláta, kolátisa
dress (oneself): komilátisa, koláta yé móko
to drink: komele, komela
drink: masanga

drip: (perfusion), (to be on a drip: kozala sous perfusion)
to drive: kokúmba, koconduire, (conduire)
driver: soféle, (chauffeur)
drop: litangá (goutte)
drought: elanga, (sécheresse)
during: na ntángo ya

 
Rgoma Pictures
E

each: móko na móko, each person: moto móko na móko
ear: litói
to earn: kozwa lifúti
easy: (facile)
easiness: bolembú

to eat: kolíya
to educate: kobókoló
education: (éducation)

effort: makási; to make efforts: kosala makási
electrician: (électricien)
electricity: mobando, molando, (électricité)
end: nsúka

enemy: mongúná
English: (Anglais)
enjoy: kosepela
enjoy oneself: kosepelisa
enough (to be): kokoka
enrol: kokomisa nkombo

to enter: kokóta, koyíngela
entrance:ekóteli
equal (to be): kokana; ndenge móko
equality: (égalité)
Europe: mpóto, (Europe)

European: (Européen)
evening: mpókwa
everything: nyónso
exactly: (exactement)
examine: (examiner)
excuse: eskize, (excuse)
exercise: ekzersise, (exercice)
to expel: kobengana

expensive: ntálo té
explain: kolimbola
to expose: kotanda
extremity: nsóngé, nsúka

eye: líso
eye test: test ya míso


F

face: elongi

fair: sémbo, (juste)
fall: lokwâ
family: libóta
famous: ayébani
fancy (adj): (chic), ya liksi (de luxe)
fast: mbángu, nokí, nokínokí
father: tatá, (priest) sángó
fault: míko, fóti, (faute)
feel: koyóka
find: kokúta, kozwa
fine: malámu, kilikíli, (bien)
finish: kosílisa, kosúkisa
fish: mbísi
fit (adj): malámu, en forme
five: mítano
floods: (innondation)
floor: (étage)
flour (cassava): fúfú, (farine, fécule)
flower: folólo

fly: kopumbwa
food: bile, biléi
foot: lokólo, litámbi
football: ndembó, bále
for: mpô
forest: zámba
forty: zómi na minei
forward (adj): libosó; forward (verb): kotínda
foul: ebébi, yakobéba
four: minei
free: ofelé, mpámba
friend: moníngá
friendly (to be): kozala na bondéko, kozala na boboto
from: ya, epái ya
front: libosó
furniture: meble (meuble)


G

gain: litómba
game: lisano
gang: lingómba, (bande)
gap: (espace), (intervalle), (difference)
garage : (garage)
garden: (jardin)
gas : gaz
gate: ezibeli ya monéne, (portail)
to gather: kosangisa
gathering: lisangá, likita
gazelle: mbólókó
generous: akabaka míngi, azalí loboko pete
gents: wecé ya ba mibáli

to get: kozwa
ghost: molímo ya mowéi, (revenant)
giant: mbinga, kabámbi
gift: libonza, (cadeau)

girl: elengé mwasi
to give: kopésa, kokaba
glad (to be): kozala na esengo, kosepela
gloomy: ya mawa
glory: nkémbó
to go: kokende
God: Nzámbe
gold: wólo

good: malámu
goodbye: tíkala malámu, kendé malámu, (au revoir)
goodness: bolámu
gossip: songísongí
government: letá, (gouvernement)
grade: mbula na kelási, (point)
grass: litíti
grave: lilíta
grave (adj): mozitó, makási, (grave, sérieux)

great: monéne
greatness: bonéne
greed: lokósó
to greet: kopésa losáko
grey: mbwí, (gris)
grief: mawa, (chagrin)
to grill: kokálinga
grim: (dur, sinistre, grave)

ground: nsé, mabelé
group: lingómba, (groupe)
to grow: kokóla
to growl (at): kogángela

guarantee: (garantie)
guard: mokéngeli, mobáteli
to guard: kobómba, kokéngela
guest: (invité)
guide: mokambi
to guide: kokamba
gun: mondúki
gym: (gymnastique, gym)


... Next post: from H to N

No comments:

Post a Comment